Po tisíce rokov zdobil ženský krk luxusný a nádherný náhrdelník. Vzhľad primárneho modelu tejto dekorácie v podobe korálikov sa datuje do obdobia prvého historického obdobia - doby kamennej, teda desiateho tisícročia pred Kristom. V rôznych dobách bol predmetný doplnok vytvorený z rôznych materiálov, od kože a drahých kovov až po plast a kamienky.
@zolotce_jewellery
Už za vlády faraónov v starovekom Egypte si ľudia zdobili telo drahými kameňmi. V tej dobe Egypťania verili v magickú silu tej druhej a nosili takéto šperky nie kvôli estetickej kráse, ale kvôli ochrane pred zlým okom a kliatbami.
Cisár Nero sa nikdy nerozlúčil so svojím smaragdom, prostredníctvom neho panovník sledoval zápasy gladiátorov a dokonca čítal. Rímsky vládca ho spočiatku držal v ruke, ale potom si ho zavesil na krk, aby sa s týmto produktom nikdy nerozlúčil.
Zlatým vekom nosenia náhrdelníkov bola Catherine de' Medici za vlády Francúzska. V tej dobe museli všetky dvorné dámy nosiť šperky na krku.Je pozoruhodné, že čím bolo dievča mladšie, tým menší bol jej náhrdelník. Tento jav sa vysvetľoval tým, že zrelšie ženy mali menej pekné krky a objavili sa prvé známky starnutia, ktoré sa dámy snažili čo najviac zamaskovať masívnymi šperkami, šatkami či závojom. Mladé dámy nosili chokers - krátky výrobok, ktorý tesne priliehal ku krku. Staršie dámy uprednostňovali prívesky alebo náhrdelníky a veľmi zrelé ženy nosili monisto - objemnú ozdobu pozostávajúcu z niekoľkých radov korálikov, príveskov a príveskov. Čím bola žena bohatšia, tým drahšie boli jej šperky. Prostí ľudia nosili aj doplnky na krk, no najčastejšie to boli koráliky z mušlí alebo polodrahokamov.
@sofi_and_ma
Jeden z najkrajších a najdrahších náhrdelníkov na svete je Napoleon Diamond Necklace. Ide o dekoráciu z 234 rôznofarebných diamantov orámovaných striebrom a zlatom v celkovej hodnote 376 274 frankov. Francúzsky cisár dal toto vyznamenanie svojej druhej manželke Márii Lujze Rakúskej, ktorá porodila panovníkovi dediča. Po manželovom vyhnanstve na Svätej Helene v roku 1815 sa Mária vrátila do svojej vlasti v Rakúsku a vzala so sebou dar. V závete venovala náhrdelníku celú jednu časť, v ktorej svojim potomkom prísne zakázala narúšať celistvosť šperku, odstraňovať diamanty z osadenia či predávať vzácny náhrdelník. Napoleonov náhrdelník však mal pred sebou ešte veľmi dlhú cestu.
@myplanetta.blogspot.com
Po smrti Bonapartovej manželky prešli jej šperky na jej nevestu Sofiu Bavorskú, ktorá z nich hneď odstránila dva veľké kamene na náušnice. Zaujímavosťou je, že tieto náušnice na nej nikto nevidel.Po smrti Madame Sophie šperky zdedili jej synovia, z ktorých jeden odkúpil podiely ostatných a náhrdelník daroval svojej tretej manželke. Kríza v roku 1929, nazývaná Veľká hospodárska kríza, prinútila poslednú majiteľku šperkov Máriu Teréziu predať neoceniteľný atribút svojej rodiny. Sofia sa hanbila dať takýto predmet do aukcie sama, a tak si na túto misiu musela najať dvoch podvodníkov (o ktorých sa Sofia dozvedela oveľa neskôr) – plukovníka Townsenda a princeznú Baronti.
Madame Sophia si vyžiadala 450-tisíc dolárov, ale počas krízy podvodníci predali náhrdelník za 60-tisíc, z ktorých 57 požadovali za svoje služby. Keď sa to dozvedela, Madame Bavaria sa obrátila na súd a vrátila si náhrdelník. Po návrate domov sa zdalo, že diamantový náhrdelník nechce nikam „ísť“. Sila diamantov mala nad milenkou takú mocnú moc, že napriek finančným ťažkostiam sa s ňou Sofia nemohla rozlúčiť. Žiaľ, po jej smrti bol tento luxusný doplnok opäť daný do predaja a významné dobrodružstvá Bonaparteho diamantového daru pokračovali ešte veľmi dlho.
@vespig.wordpress.com
Dnes je diamantový náhrdelník vystavený v Smithsonian Institution v USA. Dúfajme, že tento unikát dokáže nájsť skutočného majiteľa a prestane blúdiť od jedného predajcu k druhému.
0
