Prečo boli sovietske ženy nútené nosiť kožušinové čiapky v interiéri

Kožušinová čiapka je akýmsi symbolom sovietskeho občana, ktorý bol do istej miery takmer kultom. Nosili ho ženy aj muži, no tí druhí vždy v interiéri sňali klobúk, čo sa o nežnom pohlaví povedať nedalo. Dievčatá ho mohli nosiť všade: v kultúrnom dome, knižnici, divadle, v práci a dokonca aj na párty. Zdá sa, že je tu ukryté nejaké tajomstvo... Ale nie, boli na to dôvody a celkom logické.

Pravidlá etikety

Začiatkom 20. storočia sa objavila klauzula, ktorá umožňovala dámam nesňať klobúk v interiéri. Ale hovorili sme o sofistikovanom a elegantnom doplnku, ktorý sa harmonicky kombinuje s šatami alebo kabátom. Nikto vtedy netušil, že nové pravidlá etikety plynule prejdú do sovietskych čias a ženy v kožuchoch budú chodiť po priestoroch v kožušinových pokrývkach hlavy.

Je zaujímavé, že zo všetkých bodov pravidiel etikety si ženy vyzdvihli práve tento.Niektorí to navyše stále dodržiavajú a zabúdajú, že si stále musíte zložiť klobúk v interiéri, pokiaľ to nie je malý klobúk.

Spoľahlivosť a dôvera

"Všetko, čo mám, nosím so sebou." Majitelia kožušinových výrobkov sa jednoducho báli, že čiapku, ktorá potom stála veľa peňazí, ukradnú, ak ju nechajú bez dozoru. Mimochodom, nejaký zmysel tu je, lebo v ZSSR nebola nízka ani kriminalita. Ženy preto radšej nosili pokrývku hlavy so sebou, aby si ju zločinec nevšimol.

Neumyté vlasy

Dokonca aj teraz sme niekedy príliš leniví na to, aby sme si umývali vlasy každý deň, aj keď to nutne potrebujeme. Buď nie je voda, alebo je málo času, alebo ste len leniví – to sa stáva každému. A sovietske dámy nie sú výnimkou. Väčšina žien si navyše mohla každý deň prať iba ofinu, ktorá im podľa klasikov žánru vykúkala spod klobúka. Zvyšok hlavy bol jednoducho schovaný pod pokrývkou hlavy a nosený neustále počas dňa.

Pod ťažkým klobúkom vtedy módne hrebene a kučery rýchlo strácali na objeme. A strašne sa mi pod tým potila hlava. Účes vyzeral, povedzme, nie veľmi pekne.

Znak pevnosti

Kožušina nebola v ZSSR nikdy dostupná a vždy bola drahá. Zvyčajne najdrahší z celého obrazu bol klobúk, a preto ho samozrejme chceli predviesť, boli naň hrdí a vystavili ho.

Investícia do budúcnosti

Čiapka sa vtedy kupovala viac ako jednu sezónu a niekedy ani dve. Nosil sa roky, starostlivo sa oň staral a vytváral ideálne skladovacie podmienky. Jednou z požiadaviek bolo minimum kontaktu s čímkoľvek, a preto bolo zakázané čiapku čo i len položiť na stôl, aby spodná časť neolysela.Nosili ho teda neustále, aj v interiéri, aby nepokazili ani uniformu, ani kožušinu.